Open Studio: 4. 3. 2024
Výstup z rezidence: 7. 3. 2024
Kurátorka a autorka textu: Daniela Šiandorová
Tereza Vinklárková, ako prvá účastníčka rezidenčného programu Pragovka Gallery, otvorila rok systematickým skúmaním a jasnou víziou v smerovaní práce, ktorou prepája vedu s vizuálnym umením. Jej umelecký jazyk je postavený na výskume v oblasti ľudského prežívania a jeho prejavov. Vo svojej aktuálnej tvorbe sa zameriava predovšetkým na prítomnosť neuropsychológie vo vizuálnom umení. Pre Vinklárkovú sú kľúčové emocionálne zážitky, ktoré, najmä v dôsledku traumy, vedú k fyziologickým zmenám v tele. Svojim prístupom upozorňuje na prepojenie medzi psychologickými a telesnými procesmi a otvára hlbšiu diskusiu o vzniku psychosomatických procesoch. Tieto témy predstavujú nielen osobnú výzvu pre jednotlivca, ale majú aj širší spoločenský presah.
Inšpiráciu pre svoju prácu nachádza v teoretických prácach Elizabeth A. Wilson, jednej z priekopníčok genderových štúdií. Wilson poukazuje na fakt, že vedecké úsilie dlhodobo uprednostňuje kognitívne, racionálne a vedomé udalosti a zároveň vyzýva k integrácii sociálnych, environmentálnych a psychologických procesov do procesov biologických. Umelkyňa na túto výzvu reaguje snahou o hlbšie pochopenie emocionálneho prežívania, ktoré má korene v našich telách a neurobiológii. Zároveň nabáda k zamysleniu nad tým, ako spoločnosť tieto zložité procesy vníma a rieši.
Výstup z rezidencie Terezy Vinklárkové prezentuje inštalácia zostavená z kombinácie textilných a latexových materiálov tvoriacich scénické prostredie. Inštalácia vytvorená počas mesačnej rezidencie v Pragovka Gallery je čiastkovým aspektom k pripravovaným krátkometrážnym príbehom dlhodobého projektu s pracovným názvom Itstory. Autorka na ňom začala pracovať počas minulého roka na rezidencii v Petrohradská kolektiv, ktorej výstupom bol prvý zo série filmových príbehov Prolog.
Pilotný diel priniesol introspektívny pohľad do vedomia hlavných postáv, ktorými sú utrápené éterické bytosti. Ich rod nie je definovaný na mužský či ženský, no vystupujú v strednom rode. Éterické bytosti, inak nazývané ako bludičky, vo filme preskúmavajú svoje vnútro hľadajúc pôvod zdravotných problémov, ktoré ich trápia. Ich cesta je zároveň symbolickým zápasom samých so sebou s vlastnými zdravotnými a duševnými problémami, ktoré sa snažia pochopiť a uzdraviť. Prostredníctvom poetických dialógov odhaľuje autorka hlboké vrstvy internalizovaných postojov patriarchálnej spoločnosti k duševnému zdraviu. Tento kritický komentár upozorňuje na často prehliadané súvislosti medzi emocionálnym prežívaním a telesným zdravím a stáva sa apelom pre všetkých, ktorí sa aspoň na chvíľu odvážia stať súčasťou jej scénického prostredia.
Tereza Vinklárková (*1996) je vizuální umělkyně, působící také pod pseudonymem Gloriya Komarova.Tereza absolvovala Intermediální a digitální tvorbu na FaVU VUT v Brně, kde se aktuálně v rámci svého doktorského studia zabývá přítomností neuropsychologie ve vizuálním umění a emocionálními zážitky, které, zejména v důsledku traumatu, způsobují fyziologické změny v našich tělech. Součástí jejího uměleckého projevu jsou instalace z upcyklovaného textilního materiálu utvářející safe space objekty a tzv. soft sculptures, jež se společně se strojově vyšívanými detaily, staly neodmyslitelnou součásti autorčina rukopisu. Tereza absolvovala studijní pobyty na univerzitách KASK v Ghentu a EKA v Tallinnu. Je členkou odpočinkového kolektivu lilky_60200 a spolu-kurátorkou galerie Cejla v Brně.
