9. 10. – 4. 11. 2024
Open Studio: 29. 10. 2024
Výstup z rezidence: 31. 10. 2024
Kurátorka a autorka textu: Daniela Šiandorová
Julianu a Auréliu som spoznala počas čias hlbokého covidu na rezidencii v inej z pražských galérií. Auréliu, ako umelkyňu pracujúcu s drsnou krásou tela (svojho i iných) prostredníctvom silne estetizovaného jazyka s nádychom nostalgie gýčovej kultivovanosti filmov osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Julianu, zas ako umelkyňu pracujúcu s problematikou starostlivosti, povestnou svojimi kuchárskymi schopnosťami a záujmom o nové poznania chutí a vôní krajín naprieč celým svetom. Ich spojenie mi prišlo na začiatku prekvapivé, ale po čase, ktorý sme spolu strávili, som pochopila, že nie je vôbec náhodné.
Výskumno-umelecký projekt pod názvom „Est-ce que t’es bien mise?“. spája ich tvorbu v príhodnom dialógu, ktorý prirodzene vychádza zo spoločných záujmov a skúmaní. Východiskovým bodom projektu rezidencie bola inšpirácia českým turistickým fenoménom pivných kúpeľov. Tie svojim charakterom poslúžili k otvoreniu hlbšieho skúmania vzťahu medzi estetikou campu a starostlivosti prostredníctvom napätia medzi zvládaním a uzdravovaním v rôznych prostrediach.
Pivný kúpeľ sa stal v tomto prípade miestom pre bádanie a dekonštrukciu vzťahov medzi telom a vnútorným prežitkom, slastným pôžitkárstvom, intimitou, ale i ironickým potešením. Spojenie “camp culture” a kúpeľníctva zvýrazňuje iróniu spojenú s týmto zážitkom. Beer spa už samo o sebe obsahuje istý rozpor. Kúpanie sa v pive predstavuje luxusný pôžitok s údajnými ozdravnými účinkami pre telo i myseľ, no zároveň ide o extravagantný, vysoko estetizovaný rituál zahalený do irónie a absurdnosti. Prostredníctvom tejto kombinácie si projekt kládol otázky o spôsoboch, akými hľadáme starostlivosť a uzdravenie. Je kritikou dočasných riešení, ktoré nám síce poskytujú úľavu, no nikdy neponúknu trvalé vyliečenie. V kontexte projektu je campová estetika nástroj, skrz ktorý môžeme objavovať hranice týchto rozporov. Oslavuje iróniu, humor a nadsázku, a spochybňuje mainstreamové normy spoločnosti.
Kultúrne vzory vyvrcholili pri výstupe z rezidencie, ktorý sa niesol v podobe performatívneho čítania fun fiction @businessgirl_drinkingbeer. Aurélia spoločne s Juliane oblečené v ručne šitých outfitoch, pozostávajúcich zo županov z dielne „Versaceho“, zdobené ornamentálnymi výšivkami zlatej farby, bačkorami doplnenými o desiatky trblietavých diamantov a piercingov, sprevádzajúce o Auréliin príznačný gen Z jazyk, komentujúci prívlastkom ako slaaay, dokonale podčiarkli okázalú estetiku luxusnej campovej extravagancie. Rovnako výber literárneho žánru fun fiction bol postavený na pevných základoch campovej kultúry, keď svojim obsahom umelkyne vyrozprávali mesačné poznatky reflektujúce život počas rezidencie a zároveň otvorili hlbšie otázky, ktoré projekt nesie: Čo znamená starostlivosť v súčasnom svete? Ako reagujeme na pôžitky a rituály, ktoré nám sú ponúkané ako nástroje na „uzdravenie“? A akú rolu v tom zohráva irónia, ktorá je príznačná pre campovú estetiku?
Spojenie dvoch odlišných umeleckých prístupov umelkýň sa prepojilo v jeden a my sme sa na malú chvíľu stali súčasťou veľkolepej campovej show s komplexným komentárom k našim rituálom starostlivosti a toho, ako sa z nich môže stať estetická a kultúrna hra, ktorá nás núti zamyslieť sa nad tým, čo je skutočne hodnotné
